Druhá tisícka

Podarilo sa! Mesiac som zavŕšil "relaxačnou" etapou (58 km) a celkový augustový odpočet je 1008 km, čo je v tomto roku najviac. Viač už ani nebude, lebo september bude krátky a potom je už počasie nevyspytateľné.

Tak ale nebolo to také jednoduché. Po včerajšom otročení sa mi ozvali kríže. Ráno. Klasika. Napriek tomu, že si dávam pozor... hoci, včera pri tom rúbaní, som si ani veľký nedával. 

Navyše sa mi včerajší štípanec (osa, či včela, neviem...) zapálil a na stehne mám opuch ako jablko. 

Napriek tomu som ráno vyrazil plný elánu, že si len vyjazdím nohy. Naplánoval som si najjednoduchšiu trasu aká sa dala. No človek mieni, život mení. Po 15 km som na ceste zazrel ležať čosi obrovské. A pri tom psa, takého malého kriklúňa. Myslel som si, že je to zrazená srna, či čo. KeĎ som sa ale priblížil, to čudo vstalo a zrazu bol z toho obrovský pes. A obaja ku mne. Zo psov mám od malička rešpekt a predstava, že sa títo dvaja rozbehnú za mnou nebola príjemná. Ten väčší maj zjavne iné starosti. Ten malý sa síce zastrájal, ale nakoniec si vzal príklad zo svojho väčšieho kamaráta. Čo tam však robili? Dúfam, že ich nevyhodil dajaký "milovník" zvierat. Tu v okolí je to celkom bežné. 

Mne sa však situácia skomplikovala. Plánoval som ísť tou istou cestou späť. No ale s takýmito fanúšikmi som sa znovu stretnúť nechcel. Začal som improvizovať. Domov však viedla iba jediná ďalšia alternatíva. A tá bola plná síce krátkych ale prudkých stúpaní. Navyše sa spustil vietor. Paráda. 

Dnešné kilometre boli naozaj zaslúžené. A nebol to žiaden relax. 

Teraz zasa to drevo....