Kopce

Tak som konečne vybehol do kopcov. Teplo, neteplo, už sa nedalo čakať. Veď som to odkladal už pár dní. 

Ťažko bolo, hlavne, že stúpanie začína bez rozjazdenia, priamo od domu. A 12 km pekne hore. Na začiatku som mal párkrát pocit, že sa otočím a pôjdem iným smerom. No rozdýchal som to a pocit hore bol ako vždy skvelý. 

Zjazdy sú fajn, no odkedy som padol, tak si dávam pozor. Dnes som mal celú jazdu pred očami ten hrozný pád, ktorý sa udial v dnešnej etape Tour. Brrr.... nezávidel som chlapcom. Śmýkať sa po asfalte.... 

Aby mi nebolo ľúto, padol som aj ja. Našťastie to nebolo v plnej rýchlosti, ale len pri otáčaní sa mi podkĺzlo koleso a nestihol som vybrať nohu z klipsne. Klop...klop...klop... nič sa mi nestalo a ťahal som ďalej.

Nohy boleli, ale najhoršie bolo, keď okolo mňa prefrčal iný cyklista. Je to hodne demotivujúce... trvalo mi chviľku, kým som znova chytil svoje tempo. Neradno sa naháňať so zdatnejšími. To zväčša končí zle nedobre, hlavne ak je to celkom ďaleko od cieľa.

Posledný výstup som už zvládol v pohode a 700 nastúpaných metrov a 42 km je po dnešku zapísaných.